obec Brodské

Osobnosti

Martin Čulen

(31.5. 1823-24. 1. 1894, Čaká, okr. Levice), pedagóg, národný buditeľ. Študoval v Skalici, v Trnave a Bratislave, teológiu vo Viedni. Tu založil Slovanskú knižnicu. R. 1848 sa zúčastnil Slovanského zjazdu v Prahe. Pôsobil ako kňaz v Majcichove a Veľkých Levároch, ako profesor v Banskej Bystrici (1851-1856) a v Bratislave, ako riaditeľ gymnázia v Satú Mare (Satmáre), v Banskej Bystrici (1862-1867), odtiaľ ho preložili do Levoče a r. 1868 dali do penzie. Po založení gymnázia v Kláštore pod Znievom sa stal r. 1869 jeho riaditeľom. R. 1874 pôsobil až do smrti ako farár v Čake. R. 1874 viedol slovenskú delegáciu na otvorenie univerzity v Záhrebe. R. 1885 bol vedúcim slovenskej delegácie k panovníkovi. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej.

Úspešný pedagóg, organizátor slovenského stredného školstva, autor dvoch verzií učebnice Počtoveda čili aritmetika... (1866). O ňom písal Konštantín Čulen v diele Novinár a pedagóg (1933). Jeho životopis napísal M. Štilla (1983), materiál z konferencie o jeho živote a diele, konanej 29. 5. 1993 v Brodskom, vyšiel s názvom Zborník na počesť Martina Čulena.



Aurel Dermek

(1929-1989). Študoval v Malackách, priemyslovku v Bratislave. Pracoval v Kovoprojekte a Ústave pre vývoj a projektovanie kultúrnych stavieb. Na dôchodok si postavil v Brodskom dom, ale ho neužil. Zaoberal sa hubárstvom, zbieral, maľoval a písal o hubách, bol hubárskym poradcom. Je autorom alebo spoluautorom radu hubárskych kníh, niektoré vyšli vo viacerých vydaniach a aj v poľskom preklade. Postupne vyšli Naše huby (1967), Hríbovité huby (1974), Poznávajme huby (1974), Atlas našich húb (1977), Malý atlas húb (1980). Ku knihe Huby lesov, polí a lúk (1976) napísal venovanie: „Túto knihu úprimne venujem všetkým svojim rodákom z Brodského, s ktorými som prežil najkrajšie roky života v čarokrásnej prírode uprostred lesov a lúk, na brehoch rieky Moravy". Svoje maľby húb uplatnil aj v publikáciách v zahraničí. Zanechal bohatú hubársku knižnicu a korešpondenciu.



Ľudovít Čulen

(23. 8. 1912-1994). Brat Konštantína, Františka a Ladislava. Vyučil sa záhradníkom v Tábore a Malinové (predtým Eberhart) študoval na záhradníckej škole. Záhradníčil v Brodskom, pracoval v škôlkárskom výskume v Devínskej Novej Vsi a viedol záhradníctvo v Sekuliach, potom pracoval v geologickom prieskume, bol strážnikom pri nafte a inde. Písal básne, uverejňované v časopisoch. Výber jeho básní pod názvom Veleš vyšiel v r. 1998 s menom Lajka Štefka.




Michal Knap

(23. 9. 1894-1960, Trnava). Študoval v Skalici, Trnave, Malackách, Hlohovci a v Bratislave a na odporúčanie Pavla Blahu slovenčinu, češtinu a latinčinu v Prahe, kde pracoval v študentskom spolku Detvan. Ako stredoškolský profesor vyučoval v Košiciach, Levoči, Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi, Trstenej a Zvolene. Bol spoluautorom Latinskej čítanky, písal príspevky z praktickej jazykovedy a prekladal z latinčiny, maďarčiny, ruštiny a češtiny. Písal pod pseudonymom Michal Záhorský, Michal Kos. Pochovaný je v Trnave.



Konštantín Palkovič

(12. 10. 1919), PhDr., synovec Marka Klaudiusa Čulena. Študoval v Skalici, Malackách a slovenčinu a filozofiu na FFUK. Učil v Banskej Bystrici, Piešťanoch a v Rakoviciach pri Piešťanoch na poľnohospodárskej technickej škole. Bol ústredným inšpektorom na Povereníctve poľnohospodárstva, od r. 1961 pracoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberal sa jazykovedou. Vydal Slovenské nárečia (1981), Z nárečia starej Modry - Ľudová keramická terminológia (1994), Osobnosti Záhoria (1993), nárečovú monografiu Brodského Záhorácky slovník (1997), veľa článkov z dialektológie, dejín jazyka, súčasného spisovného jazyka, jazykovej kultúry a o osobnostiach. Zbieral rozprávky (Nešťastné peniaze 1997) a folklór (Z detského folklóru v Lopašove, ako spoluautor 1992). Žije v Bratislave.



Ladislav Čulen

(24. 10. 1916-1990). Brat Konštantín Čulena. Študoval v Břeclavi a Kláštore pod Znievom, slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval na Ministerstve zahraničných vecí, bol legačným atašé veľvyslanectva v Budapešti, krátko učil na Priemyselnej škole stavebnej v Bratislave a účinkoval v štátnom archíve. R. 1947 ho odsúdili, sedel v Leopoldove, Jáchymove a pri Jičíne. Po 15 rokoch ho prepustili, pracoval V strojárňach, štátnych majetkoch a v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Zomrel 6. 11. 1990 v Budmericiach.

Skúmal dejiny habánov, napísal Habáni na Slovensku (Hist. zborník MS, 1945), robil prieskum habánov a škrobární v Brodskom a i., ktoré štúdie uverejňoval v zborníku Západné Slovensko a v iných zborníkoch.



Pavel Blaho

(26.4.1844, Skalica - 29.8.1938, Bratislava), kňaz, spisovateľ, redaktor, ľudovýchovný pracovník. Študoval v Nitre, Trnave, teológiu v Ostrihome. Pôsobil na fare vo Sv. Ondreji pri Budapešti, v Holíči, Štefanove, Smolinskom, Dojči, v r. 1899-1904 v Brodskom, potom v Gbeloch a po vojne bol kanonikom v Bratislave. Redigoval Katolícke noviny a s Osvaldom vydával časopis Kazateľ. Prispieval do Národných novín, Sokola, do kalendára Pútnik svätovojtešský a inde. R. 1928 vyšla jeho kniha poviedok Slabí a mocní. Venoval sa aj prekladaniu. Na jeho fare v Brodskom sa schádzali F. V. Sasinek, T. Milkin, Martin Braxatoris, právnik Štefan Fajnor a iní slovenskí národovci zo Skalice a Senice. Zaslúžil sa o hmotné pozdvihnutie pospolitého ľudu. V Brodskom založil Gazdovsko-potravný spolok.



Obsah, design, kód: Marek , , Last Update 7.7.2015 , administrácia


Našu chatu nájdete na stránke ubytovanie na Slovensku presnejšie v lokalite ubytovanie Vinné. Klienti z Českej republiky si nás môžu rezervovať cez český portál: ubytování na Slovensku.