Novšie dejiny

Novšie dejiny

V 19. storočí doznievajú feudálne pomery. R. 1826 je v Obecnej knihe zápis o roztržkách v rodine Martina Antálka, za čo bol Antálek za pokutu najprv privretý do klady, poto nastalo pokonanie. Spomína sa tu, že r. 1827 za richtára Jozefa Bartala Skola znowu wistawena gest.


O Židoch sa dozvedáme z Obecnej knihy r. 1822, keď Mojzes Marchfeld uzavrel zmluvu s obcou na prenájom domu.


V Brodskom bola r. 1831 cholera a zomrelo 88 občanov. Cholera postihla Brodské aj r. 1866 a dovedna jej podľahlo 77 ľudí. Denne zomrelo aj 6, jeden deň až 11 ľudí.(obecná kniha)


Pruské vojská tiahli Záhorím na Bratislavu. V Obecnej knihe je r. 1866 zápis, že bola vojna a nepriateľ Prajz prišiel aj do Brodského. Farárovi M. Rehákovi vojaci zobrali koňa . V 60-tych rokoch nastali letné mrazy a veľká bieda . R. 1864 prišiel mráz 14. júla, zmrzla všetka raž a zemiaky a statok vypadal, sena bolo veľmi málo, otavy nič. Podobne bola zima aj v roku 1866, keď mráz bol až 23. a 24. mája. Zmrzla všetka raž a všetko v poli, potom ľudia siali proso a pohánku.


Martin Čulen, rodák z Brodského, verejne vystupoval vo Viedni, v povstaní v Prahe, v matičných rokoch ako profesor a riaditeľ gymnázia v Kláštore pod Znievom a napokon účinkoval ako farár v Čake.


Výmenou za pole Mozgová bol vysadený r. 1872 les.


Za Mateja Reháka sa konali roku 1862 v Brodskom prípravy na založenie Spolku sv. Vojtecha.


Koncom storočia bola v Brodskom malá zápalkáreň a 5 škrobární. Škrobárne mali Mikula, Lejblák (Marchfeld), Mayer, Kováč a Šimun.


Miestny farár Pavel Blaho založil roku 1902 potravný spolok.


Mnoho ľudí, uvádza sa 700, sa vysťahovalo do Ameriky, daktorí sa vrátili.


Niektorí vysťahovalci alebo ich deti v Amerike vynikli. Ján Kováč v Chicagu sa stal jedným z prvých letcov, deti Štefana Čulena (Konštantín a jeho bratia) sa stali poprednými ľuďmi, ďalej sa stal známym Ondrej Valúšek a iní.


Za richtára Martina Hnáta r. 1900 sa postavila železnica z Kútov do Břeclavi, na Morave most a na lúkách dva. (Obecná kniha).


Prevrat privítali Brodčania rabovaním u miestneho notára Kolecsányiho a stŕhaním maďarských nápisov na železnici, na stanici, fare a obecno dome. Vo vojne padlo do 48 vojakov.


Železnicu po r. 1921 zdvojkoľajnili. Prácu robili vojaci, z ktorých s niektorí v Brodskom priženili.


Pri parcelácii vystúpili predstavitelia ľudovej a komunistickej strany proti švindľom, keď sa pozemky prideľovali len agrárnikom.


Po návrate z Ameriky r. 1923 Marek Čulen založil v Brodskom miestnu organizáciu KSČ, neskôr bol poslancom, za vojny ušiel do Sovietskeho zväzu, bol v Povstaní a po vojne povereníkom.


R. 1925 odišli v rámci Interhelpa Rafael Čulen a Štefan Hnát do Strednej Ázie.


Morava robila veľké škody, preto r. 1925 vystúpili zástupcovia Brodského spolu s inými obcami za jej reguláciu.


R. 1925 bol založený športový klub, ktorého predsedom bol Augustín Riška. Futbalisti si zriadili na lúkách Zbytky ihrisko, ktoré slúžilo v rokoch 1934-1938. Bolo pol druha km vzdialené od obce, preto v Zelniciach pri Brodskom pripravili nové ihrisko, ale bolo tesne pri Morave, podmokalo, tak neskôr vybudovali nové, štadión.


R. 1926 postihla obec povodeň. Ľudová strana žiadala pre postihnutých podporu.


Z Kútov do Břeclavi sa r. 1932 stavala hradská a cez Moravu betónový most. Proti výstavbe hradskej sa r. 1927 a 1928 postavili roľníci, že stratia najlepšie pozemky.


V tridsiatych rokoch nastal rozmach kultúrneho života v Brodskom, v krátkom čase hrali viac divadelných predstavení doma i na okolí, napr. aj v Břeclavi.


Dobrovoľný hasičský zbor bol založený r. 1924, motorovú striekačku si kúpili r. 1929.


Prvé rádio v obci mal Ferdinand Uher r. 1926. Postupne pribúdali rádiá, dnes aj televízory, ba i autá. Dnes je auto v každom treťom dome.


Regulácia Moravy pod Prívozom sa začala r. 1932 a dokončila sa r. 1934. Vykonalo sa odvodnenie poľa.


R. 1932 sa zúčastnili Brodčania spolu s nezamestnanými v Kopčanoch a Gbeloch hladového pochodu v Holíči.


Pamätná kniha obce Brodské sa začala písať r. 1933 a kronikárom bol medik František Čulen.


Z Ranšpurka v Rakúsku sa pašoval sacharín a predával sa chudobným ľuďom. Preto bola do obce prisunutá neskôr finančná stráž. V obci bol zriadený r. 1933 telefón.


R. 1934 spáchal jeden mladík samovraždu skočením pod vlak. Vo voľbách r. 1935 mali ľudáci (HSĽS) 545 hlasov, komunisti 146, republikáni 108, nár. socialisti 74, fašisti 97 hlasov. V poli v Štrkoviskách bola postavená triangulačná veža.


Miestny rodák Konštantín Čulen odišiel s delegáciou Matice slovenskej ku krajanom do USA. Za slovenského štátu bol poslancom, po vojne ušiel, zomrel v USA. Bol publikačné veľmi plodný.


Prezidenta Beneša išli pozdraviť do Břeclavi r. 1936 zástupcovia Brodského, mládež v krojoch, s hudobou a odovzdali jeho manželke dar. Prehovoril učiteľ A. Nižnanský.


Veľký rozruch nastal po utopení mladej Pauly Hačundovej. R. 1936 bola zriadená verejná čitáreň, do ktorej dochádzali všetky slovenské denníky, 3 české a 5 týždenníkov a mesačníkov. Predsedom bol Marek Čulen.


R. 1937 založili štátnu školu. Uskutočnila sa vražda zo žiarlivosti. Na počesť T. G. Masaryka sa konal 7. marca 1937 lampiónový sprievod s hudbou. Prehovoril Marek Čulen, študujúci právo. Obec postihla choroba tularémia a vznikol požiar.


Elektrifikáciu dediny 14. októbra 1937 privítali občania, keď sa rozsvietili elektrické svetlá, radostným pokrikom.


Zástupcovia miestnych organizácii poslali r. 1938 telegram za ochranu republiky, za mier a proti fašizmu.


Brodčania vynikli ako hudobníci. Miestna dychovka hrávala aj v rozhlase.



Obyvatelia pracovali v Nafte Gbely, kam dochádzali na bicykloch. Odchádzali na práce do Rakúska a do žatvy na štátne majetky.


R. 1938 sa vyliala Morava dva razy a r. 1941 voda siahala až ďaleko na začiatok Hámrov a bola aj v domoch. Zaplavené bolo 300 kj. pôdy. Rozšírila sa slintačka a krívačka, choroba hovädzieho dobytka. V máji sa rozmnožili chrústy. V septembri bola čiastočná mobilizácia.


Po vyhlásení slovenského štátu sa stalo Brodské pohraničnou obcou. Z obsadeného územia na južnom Slovensku prišli do Brodského 3 utečenecké rodiny. Vládnym komisárom sa stal Ferdinand Papánek.


Cez hranicu sa pri Brodskom prenášali tajne potraviny na Moravu a prevádzali sa odtiaľ ľudia.


Na lúky za Moravu (Veleš, Hlina, Ferencová) museli byť r. 1939 legitimácie. Podarilo sa zachrániť žandársku stanicu pre Brodské, nebola pre-ložená do Kútov. Za slovenského štátu sa postavila spojnica na cestu do Kútov. V prospech Zimnej pomoci (na vojnu) sa vyzbieralo r. 1940 v obci 120 Ks.


Veľké pobúrenie vyvolalo zastrelenie mladíka Viliama Dujsíka. Upodozrievaného človeka oslobodili, až svedkyňa vraždy v spovedi pred smrťou prezradila skutočného vraha. V živote sa bála prezradenia, lebo vrah sa jej vyhrážal zabitím. Zločinec, ináč známy šmelinár, sa neskôr zabil na mo-tororke pri moste cez Moravu, keď sa v noci vracal z Lanžhota domov.


R. 1940 bola zriadená v obci ako v pohraničí pasová kontrola. Židom odobrali obchody, bratia Fantovci boli poslaní do pracovných táborov pre Židov.


R. 1943 boli k mlatbám prizvaní študenti ako mláťací komisári. Bolo povolené ponechať si na rodinu 210 q obilia a na sejbu 120 kg na l kj. Komunisatov Antona Čulena, Jozefa Hnátoviča a Ignáca Čulena žalárovali. Na zakáľačku bolo treba povolenie, ale zabíjalo sa aj tajne.


V r. 1944 v Povstaní zajali 13 Brodčanov, z toho 5 utiekli. V háji kopali ľudia úkryty, ale Nemci ich objavili a zlikvidovali.


Koncom vojny prišlo do Brodského gestapo a vodilo podozrivých ľudí. Prišli aj nemeckí vojaci a ruskí zajatci. Na radu Brodčanov Rusi v noci tajne zo školy utiekli tak, že si v múre urobili dieru. Niektorých pri úteku chytili. Po Povstaní išli ľudia do Kútov na stanicu s vozom potravín, pozbieraných v Brodskom, a rozdeľovali ich zajatcom vo vlaku. Keď to Nemci zistili, s vlakom sa pohli do Protektorátu. Sovieti útočili z hája, od Cárov. Front prežívali Brodčania v háji na vozoch, potom v Cároch, iní doma v krytoch. Niektorí museli kryt pre oheň opustiť, v iných sa udusili (napr. Agneša Gajdová). Po dvoch dňoch niektorí vítali sovietske vojsko, jedného bývalého komunistu pritom zabili. Po fronte chlapi zakopávali v poli nájdených mŕtvych Nemcov, jedného našli vhodeného v studni. Ulice bolišpinavé, niektoré domy a stodoly zhorené, veža na kostole zničená. Mužov nútili robiť na moste za Moravou a cez Moravu. Niektorí ľudia z Lanžhota sa skrývali v Brodskom a prežívali tak front. Pomaly sa vžívali ľudia do nového systému. Ing. Ferdinanda Hojsíka a ďalších Brodčanov po vojne zaistili a chceli ich zastreliť, ale potom ich pustili. Ignáca Papánka zastrelili.


Pred vojnou, no najmä po vojne sa viacerí Brodčania vysťahovali, najmä do Bratislavy a oni alebo ich deti boli verejne činní. Augustín Riška z Bratislavy odišiel do USA a pracoval ako filozof na univerzite, Anna Stachovičová vynikla v hode diskom, Ella Čulenová-Sekaninová sa uplatnila ako rusistka, Aurel Dermek ako známy mykológ, deti Dr. Marka Čulena pracovali syn ako architekt v USA, dcéra ako autorka učebníc.


R. 1948 sa opravila veža a kúpili sa za prispenia amerických krajanov zvony , najväčší vážil 580 kg a najmenší 253 kg.


R.1948 bol zavedený v obci miestny rozhlas. R.1948 sa začala stavať nová štátna škola a do užívania bola daná 21. mája 1950.


Začal sa nábor do miestneho jednotného roľníckeho družstva (JRD). Zo začiatku r. 1948 vstúpili doň menší roľníci a hospodárili s 300 ha. Neskôr nútili aj ostatných, tak roku 1958 sa stalo celoobecným družstvom. R. 1948 bola uzatvorená družba s družstvom v Drnholci pri Mikulove. Družstvo prešlo r. 1966 k štátnym majetkom.


R. 1957 bol verejný pohreb Marka Čulena. Vykonal sa prieskum poľa na nálezisko nafty. R. 1958 sa čerpala nafta aj v Brodskom.


R. 1957 boli v obci 3 potravné obchody, drogéria a papiernictvo, predajňa mäsa, mlieka, zberňa mäsa a vajec, predajňa textilu, obuvi, 2 hostince a stále kino.


R. 1958 bol ustanovený za stáleho lekára MUDr. Závérka. Predtým museli Brodčania chodiť k lekárovi do Kútov.


R. 1957 bola vykonaná v obci kanalizácia a zriadené verejné studne s elektrickým osvetlením.


Mnoho ľudí dochádzalo za prácou, preto bola r. 1965 zavedená autobusová doprava. V južnej časti chotára sa vybudovala autostráda z Bratislavy do Prahy.


Zmenila sa štruktúra obyvateľstva. R. 1970 pracovalo v poľnohospodárstve 119 ľudí a v priemysle 405.


Za veľkých letných horúčav vznikol v háji požiar a zničil veľkú časť lesa. Postupne sa vystaval športový štadión (r. 1970), r. 1977 reštaurácia Morava, r. 1976 kultúrny dom, v ktorom sa umiestnila knižnica, kino a pamätná izba Marka Čulena, zdravotné stredisko, r. 1981 detská škôlka, športová hala, postavili sa nové ulice, v celej obci bezprašné cesty, urobila sa kanalizácia, r. 1984 plynofikácia, čistiareň odpadových vôd, zregulovala si rieka Morava. R. 1978 zriadili v Brodskom plniareň sódových bombičie. R. 1980 sa postavil pri cintoríne dom smútku a rozšíril sa cintorín. Na bývalých barinách sa postavil park, aj iné časti obce sú parkované. Pre brigádnickú výstavbu a úpravu obce bolo Brodské vyhlásené za vzoroví pohraničnú obec. V obci sa zaviedol vodovod.


R. 1997 navštívil Brodské prezident Michal Kováč a prezrel si obec ohrozenú veľkou vodou Moravy, ktorá sa však nerozliala.


ú veľkou vodou Moravy, ktorá sa však nerozliala.


Obsah, design, kód: Marek , , Last Update 7.7.2015 , administrácia


Našu chatu nájdete na stránke ubytovanie na Slovensku presnejšie v lokalite ubytovanie Vinné. Klienti z Českej republiky si nás môžu rezervovať cez český portál: ubytování na Slovensku.