Z archeológie
Viera Drahošová
Najstaršie osídlenie obce Brodské
Obec Brodské sa rozkladá v severnej časti Záhorskej nížiny na nive a terase
rieky Moravy, ktorá je dominantným a určujúcim prvkom charakteru jej mierne
zvlneného rovinného chotára. Tvorený je mladotreťohornými ílmi a pieskami s
hnedými lesnými až mačinovými, lužnými a nivnými pôdami.
Archeologické bádanie v obci je zatiaľ neúplné,
systematický výskum sa doposiaľ neuskutočnil. Nálezov je pomerne málo a pochádzajú z náhodných objavov.
Neprofesionálne sa archeológiou zaoberá miestny obyvateľ Konštantín
Jakubec, ktorý pri zemných prácach objavil sídlisko z doby rímskej a sústavne sa
venuje sledovaniu slovanskej lokality Veleš, na ktorú pozval i archeológov z
Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Slovenského národného múzea v Bratislave.
Výskum na lokalite sa nekonal.
Nálezy zo starších období praveku neboli v
chotári Brodského zistené.Uvedený poznatok však nevylučuje osídlenie v týchto dobách, nakoľko praveké
nálezy sú v okolitých obciach zachytené a stav bez nálezov je skôr odrazom
súčasného poznania. V budúcnosti ich nemožno vylúčiť. Doposiaľ najstarším
nálezom z územia obce je neskorolaténska bronzová ozdoba, ktorá bola zistená
v nálezovom celku s predmetmi z doby rímskej v polohe Za Smuhou a spolu ich
odovzdal do Slovenského národného múzea v Bratislave Konštantín Jakubec. Ide
o závesok okrúhleho tvaru s prelamovanou mriežkovou výzdobou.
Doba rímska
Obdobie po zlome letopočtu (0-400 n.l.) patrí v archeologickej terminológii
k dobe rímskej, kedy na našom území žili kmene Germánov-Markomanov a Kvádov.
Nálezy ich sídlisk patria na Záhorí k častým. Hustota osídlenia mala súvis
s diaľkovou Jantárovou cestou, ktorá prechádzala Pomoravím a spájala Polabie
s rímskymi provinciami južne od Dunaja. Predstavovala dôležitú hospodársku tepnu,
sprostredkúvajúcu na naše územie množstvo vyspelých civilizačných vplyvov.
Už z konca minulého storočia, pravdepodobne z roku 1882, bol známy nález mince
z chotára obce v miestach za riekou Moravou na jej ľavom
brehu. Išlo o bronzovú mincu, sestercius cisára Galbu (68-69 n.l.) s nápisom
Galba Imperátor Caesar Augustus Semper, na averze SER GALBA IMP CAES AVG, ktorá
poukazovala na možné osídlenie v staršej dobe rímskej. Predpoklad sa potvrdil, keď
v roku 1965 prišlo pri stavbe vrtných veží zásluhou Konštantína Jakubca k objavu
germánskeho sídliska v polohe Za Smuhou. Získaný materiál odovzdal do Slovenského
národného múzea v Bratislave. V nálezovom súbore sa nachádzali dve nádobky, dva
hlinené prasleny, zdobené črepy, zlomky mazanice s otlačkami dosiek. Na základe
toho bolo sídlisko datované do staršej doby rímskej, do obdobia 1. a 2. storočia.
Slovanské obdobie
V staršej literatúre (Pittioni) boli z Brodského z
polohy Trnava uvádzané nálezy popolníc zo staroslovanských žiarových hrobov zo 6.-7.
storočia a predpokladané bolo mohylové pohrebisko. Ján Eisner však v roku 1936 uvádza,
že nálezy nepochádzajú z chotára Brodského, ale patria už k územiu Lanžhota.
Ako staroslovanská lokalita je Brodské uvádzané
vo viacerých súhrnných prácach o tomto období vďaka pohrebisku, ktoré bolo zistené
na bližšie neurčenom mieste v intraviláne obce pri stavebno-zemných prácach v rokoch
1922 a 1937. Pohrebisko bolo žiarové a získané boli z neho 4 popolnice a 2 menšie
nádoby, ktoré datujú pochovávanie do 7.-8. storočia (Nálezová správa AU SAV 215/56).
Nálezy svedčia o tom, že slovanskí predkovia sa v chotári obce usadili skoro.
Je možné predpokladať, že toto osídlenie pretrvávalo tiež počas veľkomoravského
obdobia, i keď konkrét nym nálezom zatiaľ nedisponujeme. Nasvedčuje tomu bohaté
osídlenie na okolí a tiež nepreskúmaná lokalita Veleš. Nachádza sa na oválnej
vyvýšenine na severozápadnom okraji obce. Pri stavebno-zemných prácach v roku
1976 boli porušené obytné objekty s kamennými základmi, pričom sa našli črepy,
datované do 9. až l O. storočia a celá lokalita bola určená ako hradisko (Bialeková 1989, s. 292-293).
Hradiská u Slovanov vznikali i počas veľko moravského obdobia a je teda veľká pravdepodobnosť,
že na území Brod ského jestvovala v tomto období významná komunita, ktorá mala vlastný sakrálny objekt.
|