Z archeológie

Obec Brodské sa rozkladá v severnej časti Záhorskej nížiny na nive a terase rieky Moravy, ktorá je dominantným a určujúcim prvkom charakteru jej mierne zvlneného rovinného chotára. Tvorený je mladotreťohornými ílmi a pieskami s hnedými lesnými až mačinovými, lužnými a nivnými pôdami.

Archeologické bádanie v obci je zatiaľ neúplné, systematický výskum sa doposiaľ neuskutočnil. Nálezov je pomerne málo a pochádzajú z náhodných objavov. Neprofesionálne sa archeológiou zaoberá miestny obyvateľ Konštantín Jakubec, ktorý pri zemných prácach objavil sídlisko z doby rímskej a sústavne sa venuje sledovaniu slovanskej lokality Veleš, na ktorú pozval i archeológov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Slovenského národného múzea v Bratislave. Výskum na lokalite sa nekonal.

Nálezy zo starších období praveku neboli v chotári Brodského zistené.Uvedený poznatok však nevylučuje osídlenie v týchto dobách, nakoľko praveké nálezy sú v okolitých obciach zachytené a stav bez nálezov je skôr odrazom súčasného poznania. V budúcnosti ich nemožno vylúčiť. Doposiaľ najstarším nálezom z územia obce je neskorolaténska bronzová ozdoba, ktorá bola zistená v nálezovom celku s predmetmi z doby rímskej v polohe Za Smuhou a spolu ich odovzdal do Slovenského národného múzea v Bratislave Konštantín Jakubec. Ide o závesok okrúhleho tvaru s prelamovanou mriežkovou výzdobou.

Obdobie po zlome letopočtu (0-400 n.l.) patrí v archeologickej terminológii k dobe rímskej, kedy na našom území žili kmene Germánov-Markomanov a Kvádov. Nálezy ich sídlisk patria na Záhorí k častým. Hustota osídlenia mala súvis s diaľkovou Jantárovou cestou, ktorá prechádzala Pomoravím a spájala Polabie s rímskymi provinciami južne od Dunaja. Predstavovala dôležitú hospodársku tepnu, sprostredkúvajúcu na naše územie množstvo vyspelých civilizačných vplyvov.

Už z konca minulého storočia, pravdepodobne z roku 1882, bol známy nález mince z chotára obce v miestach za riekou Moravou na jej ľavom brehu. Išlo o bronzovú mincu, sestercius cisára Galbu (68-69 n.l.) s nápisom Galba Imperátor Caesar Augustus Semper, na averze SER GALBA IMP CAES AVG, ktorá poukazovala na možné osídlenie v staršej dobe rímskej. Predpoklad sa potvrdil, keď v roku 1965 prišlo pri stavbe vrtných veží zásluhou Konštantína Jakubca k objavu germánskeho sídliska v polohe Za Smuhou. Získaný materiál odovzdal do Slovenského národného múzea v Bratislave. V nálezovom súbore sa nachádzali dve nádobky, dva hlinené prasleny, zdobené črepy, zlomky mazanice s otlačkami dosiek. Na základe toho bolo sídlisko datované do staršej doby rímskej, do obdobia 1. a 2. storočia.

V staršej literatúre (Pittioni) boli z Brodského z polohy Trnava uvádzané nálezy popolníc zo staroslovanských žiarových hrobov zo 6.-7. storočia a predpokladané bolo mohylové pohrebisko. Ján Eisner však v roku 1936 uvádza, že nálezy nepochádzajú z chotára Brodského, ale patria už k územiu Lanžhota.

Ako staroslovanská lokalita je Brodské uvádzané vo viacerých súhrnných prácach o tomto období vďaka pohrebisku, ktoré bolo zistené na bližšie neurčenom mieste v intraviláne obce pri stavebno-zemných prácach v rokoch 1922 a 1937. Pohrebisko bolo žiarové a získané boli z neho 4 popolnice a 2 menšie nádoby, ktoré datujú pochovávanie do 7.-8. storočia (Nálezová správa AU SAV 215/56). Nálezy svedčia o tom, že slovanskí predkovia sa v chotári obce usadili skoro. Je možné predpokladať, že toto osídlenie pretrvávalo tiež počas veľkomoravského obdobia, i keď konkrét nym nálezom zatiaľ nedisponujeme. Nasvedčuje tomu bohaté osídlenie na okolí a tiež nepreskúmaná lokalita Veleš. Nachádza sa na oválnej vyvýšenine na severozápadnom okraji obce. Pri stavebno-zemných prácach v roku 1976 boli porušené obytné objekty s kamennými základmi, pričom sa našli črepy, datované do 9. až l O. storočia a celá lokalita bola určená ako hradisko (Bialeková 1989, s. 292-293). Hradiská u Slovanov vznikali i počas veľko moravského obdobia a je teda veľká pravdepodobnosť, že na území Brod ského jestvovala v tomto období významná komunita, ktorá mala vlastný sakrálny objekt.